Čo ma dokázalo zlomiť až sem? A čo by Vás dokázalo zlomiť až tam… Neverím, že život je krehký aj keď viem, že je. Neverím, že žiť sa oplatí aj keď viem, že veľakrát nie. Tieto slová sú krehké možno neprežijú do rána, možno ich život je už teraz zrátaný no napriek tomu verím, že ten môj bude zlátaný. Prečo si rodičia urobia deti a správajú sa k nim nezodpovedne? Prečo násilie plodí násilie? A násilie na deťoch dvojnásobne?! Pravda navždy krutou hrou osudu a že ľudia nie sú zlí? Neverím.
Život je prozaický má aj svoj začiatok aj koniec, nie je to bezducho napísaná báseň, ktorej začiatok by kľudne mohol byť koncom. Prípady kedy by život bol „jednou básňou“ sa hľadajú roky. A väčšinou aj tak na to prídeme až na sklonku svojho života. No ja svoj život milujem. Jeho chyby mu však budem odpúšťať do konca. Ale dajte ruku na srdce, kto neodpúšťa? Kto sa občas neopúšťa? A kto niekoho neopúšťa? Nikto teda Všetci.
Dúfam, že ste veriaci, pretože ja som. Preto verím Pánovi a tiež sebe. Prajem Vám nech tieto úvahy otvoria Vaše Nebo, to, ku ktorému sa obraciate. A chcem sa s Vami podeliť o to, čím je Nebo vo mne.
Dávam „na pranier“ svoju myseľ a verím, že je nekonečná, presne tak ako vačšina myslí a tiež ako život na tejto Zemi. Ďakujem a prajem krásny deň.
Vaša La femme
Celá debata | RSS tejto debaty