Doba nežná večná nekonečná
Teba sa pýtam či som vďačná
V rukách otváram sa a srdce
Čas v živote sčítal onakvý súčet.
Doladila som struny vrások
Injekciu márne je hladiť, znáš‘ to
Na javisku dejín mi veríš
Že odkrútim si sama svoj kríž.
Vždy si ma pýtal tak veľa
Pod špičkách chodíš ak treba
Rúca sa domček z karát
Chvíľa keď zabúdam na hlad.
Radosť včerajších dejín
V radosti postavíme si Rím
Milujem tvoje dlane
Všetko čím prešiel si na dne.
Ďakujem
Celá debata | RSS tejto debaty