Mráz a vrásky večnej lásky
6. decembra 2021 20:19,
Prečítané 1 271x,
lafemme,
Nezaradené
Drahý tušíš – čo máš v duši?
Plač aj slzy mráz vysuší
Dané srdcom dokorán –
nalomený drahokam.
Od roka a toho dňa,
veríš kráse svojho sna.
Zranený a silný,
odhodený, divný.
Pokorený, besný.
Ladený, nepresný.
Krásny, veľký, svieži,
zriedka nepovieš mi –
keď svieži vietor chladí vrásky,
tvár a obraz Tvojej lásky …
Milujem …
s láskou
femme
19.10.2023
Zdal si sa mi krásny Ako v Kraskovej básni Otcova roľa Otec Ti volá Vie že prepásol šancu pokus o prestretie stola Otec mi volá Bol býval zabudol od stola že svet nepatrí len tým čo pokoriť chcú vola Prať druhých mysle a pozerať na nich zhora Mama sa má Nie vždy Dala ti srdce tak ním cíť Tá moja pošla Do škatuľe od topánok sa nevošla Videla ďalekú budúcnosť [...]
16.08.2023
Doba nežná večná nekonečná Teba sa pýtam či som vďačná V rukách otváram sa a srdce Čas v živote sčítal onakvý súčet. Doladila som struny vrások Injekciu márne je hladiť, znáš‘ to Na javisku dejín mi veríš Že odkrútim si sama svoj kríž. Vždy si ma pýtal tak veľa Pod špičkách chodíš ak treba Rúca sa domček z karát Chvíľa keď zabúdam na hlad. [...]
30.07.2023
Drancovaná zem nie ti nepoviem Večera kapor v rúre Hodujem sama v kúte Co si videl v dnešnom sne Zvyšný rozhovor ostáva tlieť Vypovedaný, spovedaný Vkrádaš sa do snov teraz ty mne. Pokora z mora, paru sála hora Teplým dychoch vždy odznova Hreješ mi dlane… … posunieš úd tam kde srdce mi chladne Neopakuj chybu toho kto ťa volá Otoč svoj pohľad [...]
Celá debata | RSS tejto debaty