Bola v tom, stratená.
Ten pocit keď žila bez mena
potrestaná za šťastie a slobodu
učila sa žiť odznovu…
Na drahý koberec nezvracať
keď jej matka musela sa obracať
prášiť rohože od auta
a tváriť sa že šťastná…. je starká.
Opitá vlastným šialenstvom
zbavila sa neexistujúcich milencov
v kŕči jedine sa rozohnila
a nič na šírom svete nebola jej vina.
Hrdosť svoju zahodila
len aby milenka si kufre pobalila
ochotná egom zaslepiť zrak
aj keď vedela že muž bol ten vták…
obyčajný, prelietavý, nesúmerný, holohlavý
a ešte k tomu rosomák…
čo odvrhol ju každú chvíľu
keď hlavu si dal naopak.
Celá debata | RSS tejto debaty