Tam kde v boji zastal čas
30. decembra 2019 10:42,
Prečítané 1 738x,
lafemme,
Nezaradené
Stretla som ťa v sebe.
A to čo teraz drieme,
obaja už vieme.
Píšem z veľkej diaľky –
Dýcham bez prestávky…
Keď kŕče v nohách milujem..
A v náručí sa vyzujem ..
Bozkávam ťa bez nadsázky‘..
neostal čas na otázky.
Objímaš ma silou vetra..
Napnutá som viac než tetva‘..
Mieriš do mňa celkom presne..
Svoj šíp vrážaš a nie už neznie,
tak ako by malo znieť.
Unesená tvojím lukom,
pripravený na cestu s plukom,
tušíš moju odpoveď.
Láska viem že miluješ
svet v ktorom ma vyzuješ
vyzuj ma aj z tohto dňa
netuším či príde tma
vyzuj ma tiež zo seba —
Teraz už viem – chcem Teba.
V mojom srdci zastal čas.
S láskou,
femme
18.12.2022
Tak ako túžba veriť prázdnym slovám Tam kde pokoril si ma zas a znova Prosil aj keď nie na kolenách Vkrádal sa mi do života Vyprahnúť si nechal všetky zmysly Odrážam útok emócií zas a znova V rukách držím zmoknutý volant Prosím anjelov a na nich volám Voda nech zadrží zlosť a krivdu zdolá City čo vynoria sa v noci bez dňa… Ostaneš v spomienkach pre mňa…
11.12.2022
Odišiel si v krátkej chvíli, Medzi prvým svitaním a ranným zore.. To ako mali sme ťa radi už ostáva len v nás a tráve osobitých rán Odhaliť sa odkryť srdce dušu keď v noci popíjaš, v nádychu sa prezrieť o polnoci Keď polnočná omša dohára Klinček po hlavičke zachováš si keď nerozbiješ tvár A obsah žalúdka nevyvrátim aj keby to mal byť Drahocenný kar Odpusť, [...]
21.10.2022
Zvedavý sen. Na ružiach ustlané.. Vyrástli sme z doby keď sedieť pri káve – viem že chcem… Raniť ŤA slovom nechtiac v ten deň, TY odpustil si mi keď sme prvý krát vstúpili na túto Zem a srdcia spojené obklopí dúhový LEM LEN S láskou la femme
Celá debata | RSS tejto debaty