som to ja

Rozpadnutá rodina, niečo sa v nej nahýňa…

Plačem kvôli strachu v tele.

Kde sa toto všetko berie?

Kam sa to len prediera?

Načo veľká obeta?

Prišla som sem pozerať?

Cez prsty sa prezerať?

Prišla som sem bývať sama?

Prišla som sa biť nechať?

Na rod teraz pozerám,

záludnosti zanechám.

To čo v ňom ma bolelo,

rokmi, rodmi, trpelo.

Dajme všetkým dňom dnes zmysel.

Vedzme že  už v nás je myseľ.

Krásna, dobrá, vedomá,

pozvime sem dnes Boha.

Boh je jedno, ním sme my.

Všetko spája, v spojení.

Nachádzame prepojenie

v radosti naplnenie.

Prichádza dnes táto chvíľa,

dnešným dňom som odpustila.

Odpúšťam aj to čo nie je –

čo sa stalo k pravde zreje.

Nie je čo už odpúšťať,

milujem hnev prepúšťať.

Odpúšťam dnes hlavne sebe

s láskou v Božej múdrosti,

vyliečim si starosti.

vďaka Tebe <3

Ten čo hľadá –

Nájde seba –

Najde chuť aj milovať!

S láskou,

femme