som to ja

Niekedy stačí oprať nájsť v srdci obrat odhaliť v živote poklad a masku nie krivú si zobrať. Dofúkať dušu letieť na Venušu pochopiť vínnu mušku a život nebrať ako skúšku Dovoliť si tak veľa nech to čo za to stálo nech vzlieta Venuša krásna nesie ťa a ty pochopil si, že vie Ťa (…) pochopiť, hranice nastaviť, otvoriť, osladiť, pohladiť […]

Zamilovaná, milovanou sa stala Keď vstala a život z cudzích rúk Si vzala, úctu mame vzdala A s pokorou vlastnou cestou sa vydala Vedela, že hlava čo tak dlho navráva nie vždy tuší, že odpoveď na otázku V láske ostáva tá čo ju položí Predtým než zaspáva Krásna sa budí, krásna ti dáva To čo vnútri tak dlho vrelo, odoláva radostná, skrývala si pre teba […]

Veriť ľuďom sa nedá, Tí, ktorí do Vás kopú aj keď ste vedľa. Tí, čo majú pravdu aj keď uzavretú v zámku. Žijúc v dúhovej bubline, dá sa pokiaľ bolesť nepríde, praskne, spľasne v povetrí a čomu si veril, už nie si ty. V tom lesklom prievane, tam kdesi na hrane, tam kde hudba je liek a ľudia prestali cítiť – priek. Zbieraš zvyšky popola, chceš sa vyzliecť […]

V lete a počas, odhaľujem odkaz, otvorím srdce nastavím líce, ako papagáj. Čo opakuje a verí, že svet, ktorý sa mení je tu práve preto, že duša má svoj svet a letí. Viete, že vo svete svety sú… Svätí tu majú seba a letia lebo vedia. Letia celkom vedľa a vidia, Seba. Tak málo treba, čas, keď toto všetko povedať som Ti chcela. A ty vieš, že láska nás chcela, tak […]

Láska milujem ťa chcem, viem, smiem To čo ty Už nechcem deň v ktorom zostávam bez teba. Sen snívaný dnes žijem Ty vieš čo povedať Ti som chcela, som tu a celá. Väzenská cela, v ktorej som sa chvela krásu života opísať chcela No hlboko v srdci, ostala v tom nemá. Naozaj sa to nemá? To čo vlastná duša predostrela? Strela do srdca: „Zasiahnutá! „ Znamená tak […]

Odišla som od t e b a srdca sa nepýtam Vlastný plán si črtá… A pravda ktorej uveril s i je krutá, Reťazami nás púta. Dáme s i posledné objatie Odstúp nech môj dych ťa nemätie Veľa lásky sa valí každý sme vo vlastnom raji, Edene. Boli sme si a budeme pravdivý nie len pri víne Prameň čo plnil s a preteká pravda vysekaná do skaly je odveká, v kráse […]

Azyl pre dušu viem že dávaš mi skúšku a ty smieš vziať si ma na mušku“ Povedať čo už dávno išlo sa stať Už viem že tieň v ktorom sa topím píše si svoj rým Príliš veľa otáznikov sa strieda no keď príde nedeľa zostávam celá bez seba Možno až priveľa od Teba som chcela stáť si za tým čo v srdci nosím trpkú spomienku za starým“ […]

Ďakujem za krásu sveta Poprela som seba Dovidela koniec nosa Odtrhnutá krásna bosá uznala si svoje hriechy Pochopila krutosť rieky Čo obmývala stáročia Pohasnutý lesk v očiach Otočený kľúčik v zámku Odhalená krutosť vánku Potrebujem vidieť Tvoj odhalený Božský zdroj Cítiť to čo v hlase znie Tvoje ranné zdesenie Dať milosti voľný priebeh Zarámovať lásku – […]

Dovolila, … v rakve vidieť zlosyna Porobenú mátohu čo prišla Previesť nás inam… Vedela, že veľa lásky je treba Pre duše čo čakajú Keď sa ich čas preklína… Zazrela, ostrý hrot a polená Z dreva rezba v tvare kresla Už len hlesla, „pokoj chcem tam“ Skoro budem nevinná.. Krásna, Božská A iná <3 S láskou, femme

Bola v tom, stratená. Ten pocit keď žila bez mena potrestaná za šťastie a slobodu učila sa žiť odznovu… Na drahý koberec nezvracať keď jej matka musela sa obracať prášiť rohože a slepú babu hrať Opitá vlastným šialenstvom zbavená imaginárnych milencov v kriku hneve sa rozohnila nič na šírom svete nebola jej vina Hrdosť svoju odhodila aby milenka si kufre […]