Sme tu. Ok. Som na ceste, celý rok. Stratila som mamu, priateľov, seba. V chaose viac stratiť sa nedá. Zabudnutá nádej, priateľov ľútosť, bezradná. Zničená, neverná, pokorená, chcená, identita stratená. To sa dá? Pocitmi nevedená. Zvedená. Priateľom, srdcom, plnená. Vedela. Letieť, neniesť – čo nemá. Život žitý bez mena. Darovaný. […]

Vravel si veľa viera sa strieda. Vravel si vedľa, životný prevrat. Vravel si vrav, a pod srdcom stav v ktorom kruh sa priviera. Vravel si, že, dal si mi kvet. Vravel si, že spoznávaš svet. Spoznáme seba spoločný let. Dávaš mi krv čo v žilách prúdi hviezny prach čo srdcom krúti ako vesmír v láske je súdny a nech… smieš byť vľúdny … … lafemme

Otázky bez (h)lásky Namočené retiazky Dvere dokorán Podarený drahokam Z listov ztočený zvitok odhalených lýtok planúce „soireé“ alkoholový prezitok nedeľných matiné Gambasy na víne Večerných bublín Vo vani sa topím S láskou, Femme

Milička, vzácna dnes Dal Ti všetko Sa nevieš zniesť? Darovala si mu seba Kde sa potom stala chyba? Vedela si že sa chcete Vedela že radosť drieme Zakliala sa na zámku Objavil ťa na oznamku Veľká láska, naozaj? Tvorili ste vlastný raj… Dokonalí na pohľad – v srdci prahneš cítiš chlad… Dokonalý na dotyk… Áno, nie – vie to „nick“ […]

Už som si myslela že láska má význam Má význam vtedy keď Slnko je v tieni Dorazila silou vedela kruto Hrať na dve strany Bojovať pre detské rany. Vidieť, necítiť Pol litra vína cítiť sa nevinná „Taký je život“ Vajce sa skazí Obed nedorazí sila ducha neprerazí Pravda sa zrodí A ľudské osudy sú v hre o tróny… Milovaná femme

Pravda bola vo víne Spi láska ak neprídeš Dôveruj si, Tvojej ceste stretnutia na starom mieste. Opakuješ bludy pekla Otvára sa jama veľká Levova Lev krát dva Na to už si priveľká Spadla si tam spolu s tebou Na čo máš chuť vzalo peklo Chvíle ktoré miluješ Je to des aj keď vieš že vieš Pochopila si seba keď (z)vracať nie je potreba Veľa lásky je treba. Pre Všetkých. […]

„To Vám teraz nikto nepovie“ Aký účinok Vás neminie. Tralala sa voláva niekedy až do rána. Klopali ste na dvere? Aj keď sa neotvára? Kto nás všetkých zasvätí? Taje zraku presvetlí? Kto si dušu znesvätí? Ostrú ihlu od chrbta dopustí? Verím, že mi odpustíš viem, že v srdci tiež veríš. Ďakujem Ti za dotyk Nekonečných perutí… S láskou, Femme

Objavila v Tebe skrýšu Keď tušila ryhy čo do rúk sa jej vpíšu Videla v Tebe Boha aj keď dookola Si opakoval že bolí ťa noha… Vedela ako veľa treba aby pochopil si Že láska je vedľa, Pestrá nie nemá A stojí keď behá Nahá a bledá Vždy vedela že otvoriť sa nechá (S)ním Božská prevtelená Chcená, milovaná, Nie biedna, Tvoja Pädesiatka… Mierna…

Prišla som k tebe Keď nevinne smieme Pozerať si do hlbín Zapísať sa do dejín Tak ako Shakespeare Čo miloval veľmi Sládkovič láskou Marínu naplnil. Pochopil, vedel… Aj keď všetko šialenè sa zdalo Veľmi sebavedome si veril Dal to čo bolo Dúhu v srdci rozjasnil A zkrehnuté telo očami pohladil. Láska <3

Otočila som sa, A tá veta stratila význam. Ublížila som ti? …skôr sebe… V manipulácii dnes Diabol drieme – .. v krajine zázrakov Vás Od zajtra vítam. Milujem, to čo občas bolí Rany kúpané v Himalajskej soli Vďaka tebe, životu a sebe… Cítim, že dotýkať sa smieme Keď pri tom sa smejeme Tvár otočiť k Slnku vieme A obraz sna ktorý sa naplnil do […]