V tom prišla búrka, keď predtým, bolo ticho. Dážď pozmýval posledné stopy všedných dní a my vykročili sme v povetrí, kde šuchot tisícich krídel odhalil ako veľmi túžime byť pri sebe, v objatí. Vstal si a šiel, prijal v pokore svoj dávny cieľ, ani raz sa neobzrel a dal poslednému dňu dotyk žiadostivých pier. Vstávam a idem, zabudla som na íver, čo tlačil […]

v náručí som vedela že ten čas už od teba nezískam napriek citom a vášňou horiacim lýtkam tušila som že tvoja pozornosť zamerala sa inam vedela som že sila zlata ktoré sa neráta váži a puncuje, potrebujem byť s tebou spojená celá, inak to nepôjde energia ktorú si nazbieral, rozplynula sa dávno na bralách mojich vlažných bokov túžila som splynúť, lietať, odovzdať […]