Ach láska, drahá, milovaná – Božská –
neodolateľná, pozeráš mi do očí
už niekoľko storočí a ja cítim sa ako Romeo
a spolu s ním aj Shakespeare.
Bohyňa. Kráľovná života.
Zem a príroda, tá čo tvorí
a jej súčasťou my ľudské tvory,
dnes bažiaci po slasti ožívame,
keď na vlasti až tak nezíde.
Keď raj v prírode
ležiac na zemi cítime,
v srdciach tlkoty,
spolu so stromami
otvárame spoločné brány
s láskou vítame aj ostré hrany.
Hradby stavané v domnení ochrany,
stratili účel.
Už nie sme bezbranní.
Alebo sme???
Celá debata | RSS tejto debaty