som to ja

Prišiel pacient. Neprítomne pozerá. Stále netuší čo mu tí ľudia hovoria. Nechápe.
Cíti sa ako zdrogovaný. Asi aj je. Cíti sa ako malá myška v pokusnom laboratóriu.
Myška, hľadajúca únik. Realita je krutá a úniková cesta by znamenala útek
rovnajúci sa „úteku zo Shawshank“. Stále nechápe.
Ľudia konajúci pod vplyvom spoločnosti. Vlastne všetci.
Niektorí viac, iní menej.
Prospešní?
Áno. Možno. Všetci sme prospešní, ale tí, ktorí sme prospešní ľuďom a spoločnosti
sme prospešní aj sebe. A práve vtedy.
Pokiaľ by sme dokázali spojiť sily, žiadny parlament, žiadna vláda, žiadna samospráva
ani ministerstvo by nemali šancu. Spoločnosť tvoríme predsa my, ľudia.
Na koho sa chceme vyhovárať.
Stará „Blašková“ už dávno nežije. A aj keby žila, jej sila predsa, už dávno nemá moc.
Žijeme novú dobu, konečne žijeme skutočné pocity a konáme dobro.
Žijeme v spojení a spájame sa v zdieľaní. Túžime byť blažení. Stávame sa blažení.
Konečne dostal večeru, suchý rožok a studený čaj. Teplo alebo láska ostali
v zabudnutí. Naozaj som bol taký zlý, že som sa dostal až sem?
Bezhraničná nespútanosť ťa pripravila o rozum. Konečne to pochop.
Cesta, ktorou kráčame nás drží a má zvodidlá. Drží nás v smere, ktorým prídeme
do cieľa.
Tou cestou je intuícia. Zvodidlami sú nehody, nezdary a nešťastné „náhody“.
Náhody však neexistujú. Sú to len drobné upozornenia anjelov.
Ďakujem.
S pozdravom,
femme