som to ja

Cítim, že by som mu vedela byť oporou a veľmi ma to k nemu priťahuje. V mojom sne sme prežili búrlivý románik na Hawaii. Chcem pochopiť, prečo sa to deje. Chcem si to odpustiť. Dopriať si lásku. Milovať sa. Ale neviem čo ma k nemu priťahuje, aký je to cit? Priťahovalo ma to ešte predtým, než som vedela, či niekoho má. Hovoril o rodine, tak som si bola istá, že má manželku, deti, rodinu. To, že deti má a manželku už nie, som sa dozvedela až potom. A presne ako napísal v článku na facebooku niekto múdry…sú to len hry!

No teraz sa netúžim hrať, zahrávať, tak ako som zvykla.

Vedieť úprimne milovať, bez hry, bez podmienok, bez posudzovania a hodnotenia, tak, aby som iného dokázala milovať ako milujem samu seba a milovať samu seba tak ako milujem iného.Vďaka nemu som pocítila lásku, intenzívny cit, išlo mi to zo srdca, priamo do hlavy, a späť, elektrizujúce, prehýbalo ma, bolo to silné, intenzívne, neovládateľné a v brušku som cítila šteklenie. Vďaka nemu. Mohol by mi byť otcom. Bolo to naozaj veľmi intenzívne, bytostne som túžila zblížiť sa s ním. Nebola to hra. Bolo to úprimné. Takto mám milovať svojho otca? Seba? Manžela? Neopísateľný pocit, že dokážem všetko. Láska, vďaka ktorej robíme veci, ktoré by nám inak ani nenapadli, vďaka ktorej dokážeme všetko, čo si len dokážeme predstaviť.

Bolo ráno. S tým pocitom som sa už zobudila. S pocitom intenzívnej lásky. Toto som potrebovala zažiť? Toto je láska? Keď robíš veci, lebo chceš a nerobíš lebo musíš?Rozkvitneš ako ruža, ktorá roky spala a zabudla aký je to pocit milovať?

Ja som to nevedela. A teraz, keď to viem, zažívam to stále. Milujem, starám sa o seba, počúvam telo, čo mi hovorí. Vtedy môžem naozaj milovať, keď som milovaná. Sebou.

Keby som bola úspešná, dokázala by som mu otvorene povedať, že ma priťahuje.

Myslím si, že niekedy je lepšie nehovoriť. Dokážem sa perfektne učiť. 🙂