Tí, ktorí do Vás kopú aj keď ste vedľa.

Tí, čo majú pravdu

aj keď uzavretú v zámku.

Žijúc v dúhovej bubline,

dá sa pokiaľ bolesť nepríde,

praskne, spľasne v povetrí

a čomu si veril, už nie si ty.

V tom lesklom prievane,

tam kdesi na hrane,

tam kde hudba je liek

a ľudia prestali cítiť – priek.

Zbieraš zvyšky popola,

chceš sa vyzliecť do hola‘

umyješ doráňanú dušu

zložíš poslednú skúšku –

a začínaš odznova ***

S láskou,

milovaná femme