Bola v tom, stratená.
Ten pocit keď žila bez mena
potrestaná za šťastie a slobodu
učila sa žiť odznovu…
Na drahý koberec nezvracať
keď jej matka musela sa obracať
prášiť rohože
a slepú babu hrať
Opitá vlastným šialenstvom
zbavená imaginárnych milencov
v kriku hneve sa rozohnila
nič na šírom svete nebola jej vina
Hrdosť svoju odhodila
aby milenka si kufre pobalila
ochotná egom zaslepiť zrak
keď vedela že muž bol ten vták…
obyčajný, prelietavý, nesúmerný, holohlavý
a ešte k tomu rosomák
čo odvrhol ju každú chvíľu
keď hlavu si dal naopak..