Nahota

10. októbra 2020, lafemme, Nezaradené

V horách nad nami kde duša vyzlieka sa

Tam kde v očiach pravda otvára sa

Tam kde v horskom potoku hľadáme mier

Kde darovali sme si (ne)prítomnosť hier.

Vstávame.

 

Duch miesta, genius loci‘

Vie že zvládneme to aj vďaka pomoci

Ktorú darujeme jeden druhému

V radosti s láskou ku všetkému novému.

Vďaka.

 

Čas sa zrýchľuje no jeho sila

V otvorených srdciach z(osla)bila

Pod týmto hrubým nánosom špiny

Odhalili sa svetské temné sily.

A duša sa mení.

 

Vráža do tela ostrý hrot,

Stavia okolo ostnatý plot

Bráni sa chaosu ktorý cíti

Zmena je nevratná v danej chvíly.

Pokora.

 

Viem že duše chrám dnes otváram

Vďaka temnote predkov sa pozviecham

Bojovali za našu slobodu

Aby my sme mohli ukázať nahotu.

A prestať predstierať, že kráľ

„rúchom“ odetý mal v srdci dar.

 

S láskou,

femme