Divoké ženy takto žili
Milovali vdychovať prúd Božej sily
To čo nás náplňa stále rastie
Dieťa malinké v nás tvorí šťastie.
Divoká žena to je sila
Tu a teraz to je jej chvíľa
Kedy sa otvorí Bohu aby žila
láskou k nemu stáva sa z nej víla.
Miluje radosť, lásku, šťastie,
Tvorí život a spolu s ním rastie
Vie že čomu verí práve teraz
Bude vesmír plniť hneď a nie raz.
Divoké ženy mávali dušu
Vo vlasoch vloženú červenú ružu
Na stole krásny malý kvietok
Ktorým upletú mužovi vienok.
Ochranný odev utkajú mu z rosy
Každé ráno muž k nej vstáva bosý
Bo našiel si ženu divošku krásnu
zmyselnú srdcom úprimnosť cítiacu.
S láskou,
la femme