Kde je voda, kde je mlyn?
Kde je fľaša a kde „džin“?
Dávam si dnes do tela
veľa vody netreba.
Pozerám len na tie riadky
porobím dnes už poriadky.
Uvarím a napečiem
posteľné si prezlečiem.
Porozmýšľam, meditujem,
vyčistím dom, obetujem.
To čo patrí bezdomovcom…
trocha chleba, šatstva, kde som?
Ležím kdesi na ulici, gin mi udrel,
krv na líci.
Fakt už neviem koľká bije,
pozbieram sa, radšej idem.
Mama, veľmi ľúbim Ťa,
ver mi, už nesúdim Ťa.
Moja láska bez podmienok,
veď som prišla aj o vienok.
Mama, drahá mamička
viem že nie si lesbička…
Ako by si mohla mať,
chlapca, dcerú, aj potrat..
Toto vôbec nie sú reči,
výnimočne píšem k veci.
Ďakujem za vypočutie,
cítim tam dnes malé pnutie.
Kalamár mi netreba,
zabudol sa u deda.
Dedo, dedko, dedúško,
poškrabkaj ma za uškom.
Ja viem, ty už nežiješ,
keď sa dozvieš, zas prídeš…
Poďakujem sa Bohom,
krásnym, silným ako hrom.
Ďakujem a odpúšťam,
všetko pekné prepúšťam.
Odovzávam sa sem celá,
v tvári cítim, nie som bledá.
Bože môj, ty jediný,
vieš aké mám hodiny.
Verím stále viac a viac,
nebude to na mesiac. 🙂
Ďakujem.
S láskou
Vaša femme