Brána
4. februára 2017,
lafemme,
Nezaradené
Facka z prava, facka zľava,
kto to vidí aké práva?
Žijem, snívam, neverím,
možno raz aj uverím.
Potom príde nadRAdosť
krásna veľká úplnosť.
Komu toto vôbec vadí?
Kto na moju cestu hľadí?
Nikoho to nezaujíma
každý by chcel svojho syna.
Vlastné malé dieťatko,
užívať si, že tatko.
Ďakujem Ti z Božej vôle
chápem teraz tie mozole.
Miluješ sa s manželkou
preceňuješ s milenkou.
Bol to pre mňa vždy len koniec
vidieť ruku na nej zvonec.
Ďakujem Ti Bože môj
stojíš pri mne nie si stroj.
Život svoj Ti v ruky dám
pokloním sa zavriem chrám.
Viem, že vieš a ja viem tiež,
viem, že ty to nepovieš.
Ďakujem Ti odovdzám sa
to čo príde, moja spása.
Milujem Ťa nadovšetko,
úžasný si jak môj dedko.
I am sorry, please forgive me
Ďakujem, že nie si vinný.
Ďakujem Ti za všetko,
ty môj krásny vševedko.
Lásku, šťastie chcem Ti priať,
nech miluje Ťa Tvoja mať.
Naša Panna Mária,
krásna presne ako Ja.
Ďakujem aj Duchovi
občas robí rachoty.
Pozerám sa dopredu,
kam si šiel keď nie si tu.
Stále si Ťa nosím v srdci
Ďakujem Ti že si súci/t/.
Ukončujem, stále znie,
v mojom srdci trápenie.
Položím tam ľavú ruku
prijmem sama tú ponuku.
Prijmem všetko to čo príde,
prijmem omyl, dar, aj „díte“
Ďakujem.